sa v osobité odlúčili cárky, bášt nastavali, šiancov odovšaď obrubou spupnou strmo, skalo-naho, predsudkov splavy narazili v jarky, ba fátľom ten vzduch premriežili množným #hviezdoslav

že, úškľab na rtoch, v oku žlče páľu a v brvách vypínavý mrak, ste pohrdli ním — odhodili sa ho, jak prašivého, postihlého morom? #hviezdoslav

na väzoch desnú žernova jak tiaž — tú sudbu čiernu, plnú strastí, žiaľu, ten porok — kliatby veno hanlivé —? Jak prehrešil sa kedy proti vám? Čím zavinil, že nafúkaní vzdorom a chladom ste s ním v drsnej protive? #hviezdoslav

K vám, urodzeným, veľkomožným… mám veľké, vážne slovo! Povedzte, ale stranou mam, vyznajte jasno, bez obalu, hej, srdcom všetkej úprimnosti možným: čím zaslúžil si ľud ten môj i váš to položenie zrovna otrokovo #hviezdoslav

však — šmäták, hľa! — tuť, hrášky liadku! — Ba nevbŕdol som v polovinu? — Ech!… omrzele hodím rukou; i zvolám v jarmok každou sveta stranou: Niet čistejších, niet krajších, sladších zvukov nad zvuky mojej matere! #hviezdoslav

Ja znám to zrno dávno. Začriem dlaňou doň zas a zas, bych prišiel ku poznatku: či s chválou ozaj stojí v pomere? či vskutku zlatom je? či vpravde mannou? Skusujem tedy, vážim — na hostinu sa zíde: rečiem k sebe v dôvere; #hviezdoslav

a predsa nik ho vďačne neberie: veď kto by aj bral článok abo látku, čo chuti, smyslom, bytu jeho neprisvedčí!? — #hviezdoslav

Jak na trhu by chvastajú sa s jadrnosťou, krásou, ľuboznením reči, a nátisklive núkajú svoj tovar, až sa duši prieči; #hviezdoslav

Jak, kedy blyskne káry kríž-kráž rudý, kto povie? V mračnách zrejú božie súdy — Snáď zmladnú ešte, kvet však bude zhnilý; snáď stihnú siať, no skamenejú hrudy; snáď… Šľah však sekne, verím, toľkej sily: by neškodili viacej, nekrivdili! — #hviezdoslav

by stlstli sami, chvácu chlieb i česť… Tých, hej, ich bes sám k pádu doprevodí, vzduch zvráti, sžihá oheň, strhnú vody — tí musejú vín vlastných Etnu niesť! #hviezdoslav

Zaiste, hrozný stihnúť musí trest tých, ktorí ťažia z blížnych bied a škody, ich snahy maria, okno do slobody im zatarasiť, pletú lož a lesť; #hviezdoslav

opŕchol — veď on sa znova zmôže — To už božská príroda tak dala; len cibuľa nadieva sa v kože — Nič hnusnejšie ako hŕba sala. #hviezdoslav

I ja v potu tvári čestne tŕžim, ťažím z hrivny, ktorú Boh mi sveril. Toho však sa pravidla vše držím: že je doba, by sa vták i pieril #hviezdoslav

Rod náš predsa zohrdili ,páni‘: i nech pošli v zradnej blýskavici! — My sme ,z ľudu‘, v čom keď nieto hany, zostaňme aj jeho — robotníci! #hviezdoslav

Nehovorím tobôž: zbytky-statky bys’ vytŕčal v nádhere a lesku. Už sa hnieždi, umkne bez pamiatky, kto nastúpil parketovú stezku. #hviezdoslav

Len skývražne neutŕhaj sebe, miesto v potrieb nepchaj v kapies pysky; i nenechaj tých o núdznych chlebe, ktorí sú ti bližní, snáď i blízki. #hviezdoslav

Nedorádzam: čo ti pilnosť skytá, mzdu hneď klzkým dol’ gágorom pustiť, labužníkom smetať do koryta, hodovať len, hýriť a — sa spustiť. #hviezdoslav

Ten ošklivý povyk, jak sa budú prprať cudzí v tvojom kráme celom, na šťastie ti — neprerazí hrudu; nech čuješ ho: trepneš v rakev čelom!… #hviezdoslav

Ustaň, braček, s hromadením mania! Beztak nevieš, kto ho zhabe, sberie, keď vytvorí vlastná ťa raz brána a zatlčú hrobu tvojho dvere. #hviezdoslav

a smutný tak i nešťastný je, až nemôž’ často ani riecť, len nalomením naznamenať šije: i chcel bych, rád bych týmže časom do duše zhorklej mu vše vtiecť akordom aspoň sladkej harmónie — #hviezdoslav